Kto sa chce stať mojím SB nech sa zapíše SEM :)

Tell me why?!- 22.kapitola

21. června 2012 v 14:02 | Klaudinqa ;) |  Tell me why?!

KONEČNE!

Takže máme tu 22. kapitolu poviedky Tell me why?! :D Venovaná SillwinQe, ktorá mala narodeniny a mala som to uverejniť, ale nemala som múzu :/ takže TERAZ je ten správny čas, lebo je prvý letný deň :) aa samozrejme sa ospravedlňujem za tomeškanie, aj za to že kapitola je krátka :) snáď to SilwinQa vynahradí :P Hasta la vistaa ;)




"Mamí? Nevybrala si mi náhodou fotoaparát z kabelky?" opýtala som sa, keď som ho nenašla.
"Nie zlatíčko, a tiež som ho hľadala. Najskôr si znova niečo zabudla doma." zasmiala sa.
Skvelé! To dokážem len ja! "Ocko ma späť už asi nevezme čo?" opýtala som sa pochybovačne, načo mi mama len záporne zavrtela hlavou.
"Ja by som mohol." ozval sa spoza môjho chrbta ON!
,,No výborne Aileen. O odvoz máš postarané!" zvolala moja mama radostne. Asi si trošku viac vypila.
,,Ale to nebude nutné David. Asi máš dosť inej práce." povedala som a kývla hlavou smerom k fanynkám. Nerozumiem ako môžu byť niektoré dievčatá také trápne. A vlastne odkiaľ sa tu vzali? Takú rodinu nemáme!
,,Tá "práca" ako to ty nazývaš bude musieť počkať. Dôležitejší sú..ehm.. kamaráti." povedal David a trošku poodstúpil. Asi tým chcel dať najavo, že mám ísť dopredu.
V aute bolo príjemne teplo. David zapol jemnú klimatizáciu, aby sme nezaspali.
Ticho....
Ticho.....
Ticho....
,,Ehm, tak... povieš už niečo?" opýtal sa.
,,Čo také by som mala povedať?"
,,Ja neviem."
,,Nie som taká ako tvoje fanynky, vieš? Občas môžem byť aj ticho. Nemusím na teba vykrikovať: ´David! Milujem ťa!´ každých päť sekúnd." neviem, čo to do mňa vošlo, ale panovala vo mne zlosť.
David bol ticho. Čo keď som ho urazila? A nech! Nebude urážať len on mňa. Ale aj tak som nepovedala nič na city. Skôr som urazila jeho obdivovateľky.
,,Príjemne sa to počúvalo." povedal odrazu.
Čože??? Takže jemu to je príjemné, že sa naňho každá sukňa len tak lepí? Myslela som si o ňom bohviečo, ale že je AŽ taký sukničkár-to nie.
,,Aha, tak prečo tu teraz so mnou strácaš čas? Choď naspäť na svadbu a tam sa dočkáš tvojich nesplnených túžob." odvrkla som. Otočila som sa k oknu, pretože som cítila ako mi slabne hlas a vlhnú oči.
,,O čom tu teraz hovoríš?" opýtal sa zmätene. Tak on sa bude hrať, že ničomu nechápe. Bola som ticho.
Odrazu sa auto zastavilo a ja som spozorovala, že sme pred mojim domom.
,,Leen. Ja som... Keď som povedal, že sa to príjemne počúvalo, tak som nemyslel na fanynky." povedal a hlboko sa mi pozrel do očí.
Bolo mi trápne. Hneď som chcela vystúpiť z auta. Vôbec som si neuvedomila, že som mu povedala, že..
Už už som sa chystala preč, ale zasekol sa mi bezpečnostný pás. David si len povzdychol, otvoril dvere a obišiel auto. Potom mi otvoril dvere a ladným pohybom pás odstrčil. Stačilo tam stlačiť nejaký gombík. Keď som vystupovala z auta, všimla som si pobavený výraz na jeho tvári, ale taktiež akoby sa nič nestalo.
Prešla som po chodníku k dverám v presvedčení, že ma čaká pri aute, ale keď som odomykala vchodové dvere cítila som, že za mnou niekto stojí. ACH! Prečo ma prenasleduje?!
,,Sadni si tu do chodby, o chvíľku prídem." povedala som mu a vyšla hore po schodoch do mojej izby.
Prevrátila som moju celú izbu hore nohami, nič som nenašla. Potom som si spomenula, že Meggie ho asi musela nechať v kuchyni alebo...!
Zutekala som dole čo najrýchlejšie ako sa dalo, pretože som sa pár krát potkla o moju pravú nohu. Našla som presne to, čo som očakávala.
Ani sa na mňa nepozrel, len mi podával foťák do ruky a chystal sa von.
,,Počkaj... Nechceš sa napiť vody?"
Len pokrútil hlavou, že nie, tak aspoň ja som zbehla do kuchyne a uhasila smäd, dala si žuvačku a vyklopýtala som vonku.
Sadli sme si do auta a... ticho.
Ticho...
Ticho...
Sirény húkačiek. Čože? Policajti. Ja som znervóznela, pretože som si uvedomila, že David určite niečo na svadbe pil. On len pokojne odstavil auto pri krajnici. Pri jeho okienku sa objavil policajt a pýtal si rôzne doklady. Po zistení Davidovho mena a priezviska sa šibalsky usmeje a požiada ho aby si vystúpil, a fúkal do digestora. Samozrejme nafúkal.
,,Pán policajt, je to len nedorozumenie. Viete boli sme na svadbe, momentálne sa tam vraciame, ale určite by som v inom prípade nejazdil." ospravedlňoval sa David.
,,Tak dobre. Vidím pán Tyson, že to myslíte vážne. Nechám vás teda tak, pod jednou podmienkou."
,,Samozrejme."
,,Pôjdete s mojou dcérou na prechádzku. Viete je do vás celá zbláznená, ani mi neuverí, že som vás stretol. Platí?" nadšene pokrikoval policajt.
David si s ním potriasol rukou a nastúpil do auta.
Ako prvé mi napadlo ´Veď mu ani nepovedal ako sa tá jeho dcéra volá´, ale asi je to nejaký Davidov trik.
Dorazili sme na svadbu.
,,Môžeme si zatancovať? Alebo to bude Bradíkovi vadiť? Mimochodom seklo vám to spolu." ironicky dodal.
,,Chcela som si zatancovať, ale odradil si ma svojim správaním."
Na toto mi už neodpovedal, len ma pritiahol k sebe a ťahal ma na parket...

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sillwia Sillwia | 21. června 2012 v 14:22 | Reagovat

JééJ.. :) Krásne.. :)
Sííce po véééééľmi dlhom čase, :D, ale super. Trochu mi trvalo kým som si dala do poriadku čo a ako.. ale krásne.. :) Múza ti už prišla... :D :D :D .. len píš ďalej a ďalej, dlhšie a dlhšie :D a ja sa ťa budem snažiť do toho vždy ... dotiahnúť.. :D :D .. Ďakujem za venovanie.. ;-) :* :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama