Kto sa chce stať mojím SB nech sa zapíše SEM :)

Tell me why?!- 21.kapitola

21. dubna 2011 v 9:24 | KlaudinQa :-* |  Tell me why?!



Ahojj! :)

Tak čo ako sa máme?? :) Táto kapitola bola napísaná..asi už.. neiem presne..ale dooosť dlho.. len som ju zabudla zverejniť na mojej stránke..takže :) kto číta.. nech číta :)...
Ja silwinQa sa budem snažiť písať teraz cez sviatky :)
Príjemné čítanie..



Rozmýšľala som, ako inak, nad Davidom. Ako si len môže myslieť, že som s niekým spala? A k tomu povedal, že som flirtovala s ním. Pche! Nech si chlapec nenamýšľa. Ale aspoň zajtra budem mať od neho pokoj a pekne sa odreagujem.
A s touto myšlienkou som kľudne zaspala.
"Leen, prepáč nemal som to hovoriť. Ale ja.. " zlomil sa MU hlas.
Boli sme v prekrásnom altánku plnom sviečok. Držal ma v objatí a tváre sa nám takmer dotýkali. Nevedela som, čo mu na to povedať. Mala by som sa hnevať, ale nemohla som.
"Ja som žiarlil. Na to, že oni sú pri tebe a ja.. Ja sa hrám len na tvojho kamaráta. Ja chcem byť niečo viac." povedal David a nahol sa ku mne ešte viac.
Vedela som čo chce urobiť. Dokonca som chcela aby to urobil, ale niečo bolo zle.
Odtiahla som sa "David ja..." nevedela som, čo mu povedať. Ale prerušil ma jeho hlasitý smiech. On sa smial?
"Predsa si si nemyslela, že to myslím vážne! Že ťa mám rád! To je sranda! Chcel som len byť na titulke časopisov! O teba nestojím." a znova sa rozosmial. Stála som tam neschopná slova.
"Takže ty si si vybrala jeho? So mnou si sa len zahrávala?!" povedal Bred, ktorý sa tam zjavil. Hneď ako to povedal sa otočil a odchádzal preč.
Nestihla som ani nič povedať a odrazu predo mnou stála Meggie: "Prečo si mu ublížila, on si to nezaslúži! Mala si si vybrať skôr. Mysli niekedy aj na iných!" povedala a so slzami v očiach utekala za ním.
Stála som tam neschopná slova. Len slzy mi začali tiecť po tvári. Odrazu k stále smejúcemu sa Davidovi prišla Cheryl a povedala "Chudera, si na smiech." a vášnivo pobozkala Davida, ktorý je bozky oplácal.
"Nie, nie, nie!! Ja som ... Nie!" zakričala som a začala padať do temna...
"Vstávaj Aileen!! Rýchlo! Už je čas!!" zapišťal mi niekto do ucha a tým ma zobudil.
Rýchlo som sa vyšvihla do sedu. To bol príšerný sen. Najprv David a potom Bred, zaklincovala to Cheryl.
"Si v poriadku?" ozval sa vedľa mňa hlások až som sa znova strhla. Otvorila som pomaly oči a pozrela do veľkých, hnedých a vystrašených Meggiených!
"Dúfam že som ti tým budením nepriniesla šok alebo niečo." povedala s obavami.
.. utekala za ním .. Zaznel mi v hlave výjav z môjho sna. Je možné, žeby Meggie.. ?
"Lee? Tak prepáč! Nemala som na teba tak skočiť, len sa preber!" začala panikáriť a triasť so mnou.
"Ak ma do toho šoku nechceš priviesť tak zo mnou prestaň triasť!" povedala som rýchlo.
"Si v poriadku!!" vykríkla šťastne a konečne zliezla z mojej postele.
"Prečo ma vlastne budíš? Veď je len, " pozrela som sa na hodinky "len osem hodín! Svadba sa začína až o tretej a my tam máme byť o druhej. Tak pokoj!" povedala som a znova sa zvalila do postele.
"To je síce pravda. Ale tvoja mama ti odkazuje že máš urobiť raňajky Camovi a aj ja som dosť hladná keďže som sa nestihla najesť." zasmiala sa.
"A kde je vlastne mama? A ako to, že si tu?!" spýtala som sa v polospánku.
"Tvoja mama odišla s tvojím otcom už o pol ôsmej. Ja som prišla práve vtedy takže mi dala rovno šaty a poviem ti, sú úžasné! Už si viem predstaviť ako budeš mať urobené vlasy! Ale teraz rýchlo pretože Cam prevalcuje kuchyňu." ako to dopovedala vyskočila a utekala dole.
Cam prevalcuje kuchyňu? .. Hm, tak fajn. Pomyslela som si a chcela zaspať, ked mi zaplo! Rýchlo som sa nahodila do oblečenia, ktoré som mala po ruke a utekala dole.
Cameron sedel za stolom a pozoroval Meggie, ktorá vyberala z ľadničky všetko čo jej prišlo pod ruku.
"Tak fajn, pusti ma k tomu." povedala som porazene.
Po veľmi výdatných raňajkách a dlhom upratovaní (po raňajkách) sme sa s Meggie pustili do úprav a príprav. Takže po 2 hodinách som pobehovala po dome s natáčkami na hlave a hľadala Camerona ktorý bol až podozrivo ticho. Vysvetlilo sa to ihneď ako som vstúpila do kuchyne. Všetky krabice s cereáliami boli vysypané a navyše všade sa váľali odpadky z koša. Nemala som ani odvahu opýtať sa, čo sa tu stalo. Len som sa opatrne pozrela na Camerona stojaceho uprostred toho všetkého.
"To.. To urobila tá mačka!" vyhŕkol. Len som nadvihla obočie- Aká mačka?!
"No predsa susedova. Utekala pred tým psom, ktorý sa utrhol z reťaze skočila otvoreným oknom a všetko to tu porozbíjala. Našťastie som ich oboch vyhodil von!" povedal hrdo poslednú vetu.
"Cameron, ty sa raz staneš spisovateľom. Máš úžasnú fantáziu." povedala som zlomene a pustila sa do upratovania- znovu. Pre istotu som to všetko šla vyhodiť do koša von, pre prípad žeby sa tá "mačka" vrátila.
"Leen, Leen počkaj!" zakričal na mňa niekto, keď som sa vracala späť do domu. Až teraz som si uvedomila že obrovské natáčky zakrývam len kapucňou. Tak som trošičku pridala do kroku, možno aj kvôli majiteľovi tých slov a hlasu.
"Leen stoj, prosím." povedal tesne pri mne, chytil ma za ruku a otočil k sebe. Rýchlo som mu ruku vytrhla zo zovretia.
"Čo chceš David? Ďalšie urážky? Prepáč ale mám na práci niečo iné!" povedala som a chcela sa otočiť ale zastavil ma.
"Prosím, chcem sa ti ospravedlniť. Ja.. Ja som nevedel že spolu len spievate. Teda, ak spolu len spievate. Prepáč mi to. Bol som nahnevaný a nevedel som čo hovorím." povedal a pozrel mi do očí. Prečo ich musí mať také nádherné a podmanivé? Nie!
"Ako, ako si vlastne prišiel na to, žeby som mohla niečo s Deanom mať?!" opýtala som sa nahnevane.
"Videl som ho včera neskoro večer odtiaľto odchádzať. Najprv som tomu neprikladal až taký význam, ale potom som vás videl rozprávať sa pri autobuse. A ako ste sa na seba usmievali, ja.. Nevedel som, čo ma to odrazu pochytilo. Prepáč mi to, prosím." povedal a v očiach mal smútok.
"Ty si ma špehoval?" opýtala som sa dotknuto. V skutočnosti mi to trochu lichotilo.
Záporne pokýval hlavou "Bola to len náhoda." zamrmlal ale veľmi presvedčivo to neznelo.
Nevedela som, čo mu na to povedať, hlavne som chcela čo najskôr odísť. "Priatelia si toto nerobia. Myslela som, že nimi sme." zamrmlala som teraz ja smutne. Vyzeral že chce niečo povedať, ale akoby sa nevedel rozhodnúť. Pokrútila som hlavou a chcela vojsť dnu ale vtedy z domu vybehol Cameron rovno na Davida, ktorý ho chytil do rúk.
"Tak čo, vybavené?" opýtal sa a sprisahanecky žmurkol na Davida. Ten sa len smutne pousmial.
Nechápala som, čo sa tu deje tak som len Camerona zavolala dnu, ten sa pozrel ešte raz na Davida, potom na mňa a tak povedal "Tak nič. Zbytočné usiue. Uvidíme sa v Pondeuok." povedal a vbehol dnu. A ja ako zbabelý pes som utekala za ním. Rýchlo som zavrela dvere.
Prečo sa toto deje práve mne?!
"Deje sa niečo?" zišla dole schodmi. Len som znovu pokrútila hlavou a rozhodla sa pre dnes zabudnúť na túto nočnú moru.
Po všetkých problémoch, od Cameronovej viazanky až po môj lak na nechty, sme boli konečne presne o minútu dve pripravený na odchod.
"Wau, vyzeráte úžasne!" povedal nám Bred, keď sme vychystané zišli dole. Už nás len čakalo povinné fotenie, ktoré si vydupala Meg, keby sa nám náhodou 3-hodinové účesy rozpadli, a mohli sme vyraziť.
V kostolíku to vyzeralo úžasne. Camerona si na starosť ihneď zobral otec a ja som šla k mame, do zadnej miestnosti, pomôcť jej upokojiť Sindy- moju sesternicu- nevestu. Bola prekrásna, a šťastná. Aj keď bola teraz nervózna a rozpačitá, bola šťastná. Ktovie či si aj ja niekedy budem brať muža svojich snov. Niekoho kto ma bude mať naozaj rád takú, aká som...
Po pol hodine upokojovania, že Michael už je prítomný a všetko sa o chvíľu začne som sa vrátila späť k Meggie a Bredovi všetko dokončiť. No tam ma čakalo prekvapenie a ja som stuhla na mieste.
"Čo tu robí on?" opýtala som sa mamy, ktorá šla so mnou všetko skontrolovať, a ukázala som na skupinku rozprávajúcich ľudí.
"Sindy ich pozvala. Ved poznáš túto historku, Caroline a tvoj otec spolu chodili. A tvoja teta a ona ostali dobré priateľky, nepamätáš si to z detstva? Všetci- ty, David a Syndy ste sa spolu hrali. Takže ich Sindy pozvala." povedala mi zatiaľ čo ja som z neho nespúšťala zrak. Pamätala som si to. Sindy sa vždy chcela hrať na moju mamu a my s Davidom sme mali byť snúbenci na svadbe. Bola to však len detská hra.
Odrazu som sa stretla s jeho krásnym pohľadom, rýchlo som odvrátila tvár a snažila sa nájsť nejakú záchranu, keď sa k nám začal blížiť. Neúspešne.
"Dobrý deň pani Ryanová. Vyzeráte úžasne." povedal.
"Oh, ďakujem. Aj ty vyzeráš dobre. Nevidela som tu tvoju mamu.. je.."
"Naposledy som ju videl tamto rozprávať sa s pánom Ryanom aj Cameronom." dokončil a usmial sa. Aspoň si myslím pretože som mala sklopený zrak.
"Ihneď ich idem skontrolovať." povedala mama, otočila sa a niekam šla. Snažila som sa utiecť za ňou, ale David ma chytil za ruku a pritiahol na veľmi malú vzdialenosť k sebe.
"Vyzeráš prenádherne. Na nevestu sa nikto ani len nepozrie, ak tam budeš ty." zašepkal zvodne.
"Ďakujem." špitla som a trochu sa od neho odtiahla ale dosiahla som len to, že som sa oprela o stenu.
"Prosím, musíš ma aspoň na chvíľu vypočuť. To, čo som ti včera povedal,.. mrzí ma to. To som vlastne ani nebol ja. Neviem, prečo som na to tak reagoval. Možno som sa len o teba bál, to všetko čo sa tu teraz deje a ty si taká krehučká. Chcel som ťa chrániť a pritom som skoro o teba prišiel." povedal a vpíjal sa mi do očí. Rýchlo som zaklipkala a z hlboka sa nadýchla, aby som odohnala slzy.
"Nie som krehká, už sa o seba viem postarať." chcela som to povedať dostatočne nahlas a silno, no teraz som sa zmohla len sa šeptanie.
"Ja viem. Ale aj tak mám taký pocit. Je mi ľúto že som ti ublížil. Ja, už sa nechcem hádať a pochopím ak ma už nikdy nebudeš chcieť vidieť, ale aj tak budem za tebou chodiť každý deň a prosiť ťa o odpustenie. Viem že sa teraz budem asi znova opakovať, ale prosím daj mi ešte jednu šancu." povedal a pozrel mi hlboko do očí. Ešteže som bola opretá o stenu, inak by som už bola na zemi, hoci to hrozilo aj teraz.
Podarilo sa mi ho trochu poodtlačiť od seba. Nevedela som, čo mu na to povedať. Musela som si to riadne premyslieť, aj ale tak som mu odpovedala.
"Ale jedno nech je jasné, neflirtovala som s tebou!" povedala som a trochu sa usmiala, no skôr ako stihol čokoľvek povedať som odišla k ostatným.
Obrad prebehol perfektne. Všetko bolo také dokonalé, až tak, že mi ušlo pár sĺz a nebola som jediná. Keď sme sa potom všetci premiestnili do veľkej sály a začal prvý tanec mladomanželov skoro som sa znova rozplakala. Bolo to všetko také nádherné a romantické. Ja by som takúto veľkú svadbu asi nechcela, ale aj tak to bolo pekné.
Samozrejme, došlo aj na tanec. A môj prvý bol s Bredom. Perfektne som sa s ním bavila, no zistila som, že ho beriem skôr ako brata, alebo najlepšieho priateľa, než ako chlapca.
Po hodine neustálej zábavy Meggie rozhodla že sa musíme ísť upraviť aby sme na videu a fotografiách nevyzerali ako príšerky, hoci to podľa mňa ešte nebolo treba, zatiaľ.
"Takže, kedy sa s ním porozprávaš?" vypálila na mňa keď sme zašli na toalety. Nevedela som o čom rozpráva a ihneď ma napadol ten sen.
"Vidím ako sa trápiš aj keď sa smeješ, a keď sa bojíš o Breda.. Tak, toho môžem zabaviť ja. Len si to prosím vy dvaja vyriešte." povedala a ja som bola ešte zmätenejšia.
"Čože? O čom to hovoríš? S kým mám čo riešiť?!" vyhŕkla som zo seba.
"Predsa s Davidom. Vidím ako sa vy dvaja na seba pozeráte aj keď len na sekundičku. A aký je on naštvaný keď sa ťa Bred alebo hocikto iný dotkne. A ako ty striehneš vždy keď on ide s niekým tancovať. Prosím vyriešte si to už! Nechcem aby si trpela ešte viac."
Počkať toto bola tá istá Meggie? Tá nevšímavá, zábudlivá a bláznivá osôbka?
"Nemáš ty náhodou horúčku? Aha, už viem! Prejedla si sa veľa koláčov!" zasmiala som sa. Meg len pretočila očami.
"Vážne sa na mňa pozerá?" opýtala som sa šeptom. Ona sa len rozosmiala a prikývla, potom ma vytiahla vonku a len utekala k Bredovi.
Tak fajn, možno, by som mohla začať odznova. Dať mu ešte jednu šancu. Pomyslela som si a pre seba sa usmiala. No len čo môj pohľad našiel danú osobu, úsmev sa mi z tváre stratil. Samozrejme že to tak malo dopadnúť, ako som mohla čo i len na chvíľu pochybovať. Dotyčný stál samozrejme v zástupe dievčat a bol samý úsmev. A vôbec mu neprekážalo že sa naňho tá blondína v tých príšerných červených šatách lepí.
Pozrela som na Meggie a Breda, zdalo sa, že sa bavia. Nechcela som ich rušiť, ale dostala som lepší nápad a tak som sa vybrala k svojmu miestu po svoju kabelku.
"Mamí? Nevybrala si mi náhodou fotoaparát z kabelky?" opýtala som sa, keď som ho nenašla.
"Nie zlatíčko, a tiež som ho hľadala. Najskôr si znova niečo zabudla doma." zasmiala sa.
Skvelé! To dokážem len ja! "Ocko ma späť už asi nevezme čo?" opýtala som sa pochybovačne, načo mi mama len záporne zavrtela hlavou.
"Ja by som mohol." ozval sa spoza môjho chrbta ON!
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 FallingAngel FallingAngel | 22. dubna 2011 v 11:21 | Reagovat

:-)  :-) JéééJ, už sa tešíím/e na kapitolu od teba.. ;-)  :D  :-P  :-D  :-)  :-)  :-)  :-)  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama