Kto sa chce stať mojím SB nech sa zapíše SEM :)

TMW?!- 19.kapitola

10. srpna 2010 v 8:23 | KlaudinQa :) |  Tell me why?!
Tell me why?!

Ahoj :)

Je tu 19.kapitola TMW!! :D juhuhuu..bola už skôr, ale keďže som taká lenivá a nechcelo sa mi ju opravovať, tak ju sem pridávam až dnes!.. pozn.autora: pesnička mi k tomu nesedí, ale pri nej som to písala, takže kto chce nech si ju pustí.
Tak ja už nezdržujem :)) príjemné čítanie :))




Zrazu ma niečo napadlo. Niečo bláznivé.
,,Nechcel by si s nami vystupovať aj ty? Na tom benefičnom koncerte?" spýtala som sa s nádejou, a mohla pozorovať ako sa mu iskričky v očiach odrážajú od tých mojich....

"To myslíš vážne? Teda, bolo by mi veľkou cťou, ale.. Určite už máte všetko nacvičené a ja by som vám to len skazil alebo .. "
"Alebo by si nám veľmi pomohol. Ostatní budú určite súhlasiť, len si to s nimi ešte musíme skúsiť!" dokončila som za neho s úsmevom.
"Vážne?" opýtal sa neistým hlasom a iskričky v očiach sa mu ešte znásobili.

***


Ráno som sa zobudila, ako sa hovorí, vyspaná do ružova. Keď som si spomenula na včerajšok, aj napriek všetkému som sa musela usmiať. Najprv tie slzy, potom Cheryl a udobrenie s Davidom. Odteraz sme PRIATELIA. Toto slovo sa mi veľmi nepáči v spojení s ním, ale radšej s ním budem priateľka ako nič. Nemohla by som ho ignorovať, nie po tom všetkom. IBA ak by ma o to sám požiadal. Dúfala som že také niečo nikdy neurobí.
A aj tak, stále platil sľub, ktorý som dala sama sebe, že odteraz sa nebudem zaujímať o žiadnych chlapcov! Aspoň kým neskončím školu. Nechcem sa znova trápiť.
Ale nateraz rozjímanie nechám tak!
Rýchlo som vyskočila z postele, obliekla sa, umyla, učesala- proste zo seba konečne vykúzlila človeka. Všetko mi to asi dohromady trvalo hodinu, ešteže som vstala skôr.
S úsmevom som zišla dole do kuchyne. Otec tam už nebol. Cam sa napchával čokoládovými guličkami s mliekom a celý stôl bol od toho špinavý. Mama mala neprítomný výraz, a "pozerala" sa na stôl.
Radšej som to neriešila a šla si urobiť raňajky. V záujme vlastného zdravia, som si dala ďalší sľub, že už hladná z domu nevyjdem. Nikdy totižto neviete, kedy budete opäť jesť.
V tichosti som si sadla a začala jesť. Celú kuchyňu zaplňovalo len Cameronovo mľaskanie. Už- už som sa chcela opýtať čo sa deje, ale mama ma prerušila.
"Cam, môžeš ísť jesť do obývačky. Myslím, že ti už začala ranná rozprávka." povedala bezfarebným hlasom.
Stuhla som. Mama Camovi nikdy nedovolila jesť v obývačke. Len keď ho ešte sama kŕmila. Pretože tam vždy urobí strašný neporiadok. Muselo sa stať niečo strašné.
Cameron sa rýchlo zdvihol zo stoličky, vzal si misku a zakričal "Máš púúseu!" potom len vybehol z kuchyne.
Opatrne som sa pozrela na mamu. Stále hypnotizovala stôl pohľadom. Alebo si už všimla ten neporiadok?
"Mami?" opýtala som sa potichu.
Pozrela sa na mňa a v očiach mala takú zvláštnu emóciu. Nemohla som odhadnúť akú, ale istotne ich tam bolo viac.
"Zlatíčko. Ty vieš že som sa vždy snažila byť ti dobrou mamou, aj kamarátkou. Vždy som ti nechávala priestor, lebo som vedela že si samostatná. Nebola som ako tie matky, ktoré chodia každú hodinu kontrolovať svoje deti, či spia alebo ušli z domu. Nechávali sme ti s ockom priestor, pretože sme vedeli že si zodpovedná a neurobíš hlúposť..." na chvíľu sa odmlčala. Stále som nevedela kam tým mieri. Žeby ju až tak veľmi rozrušil včerajší článok? Nechcela s pani Tysonovou práve toto? Aby sme s Davidom boli spolu?
"Deje sa niečo?" opýtala som sa zmätene.
"Dnes, keď som bola ráno v obchode, sa na mňa každý tak divne pozeral. Najprv mi to prišlo divné, no na nič som sa nepýtala. Potom som stretla Caroline. Aj ona mi povedala že sa na ňu každý koho stretne pozerá odsudzujúco. Povedala, že odkedy je David spevák, zvykla si nato od pár ľudí. Ale toto bolo horšie. A potom som uvidela jeden časopis." povedala a odmlčala sa.
Tak o to tu ide!
"Ja.. Ja ti to vysvetlím. Vieš vtedy keď som šla s Bredom von, no, my sme stretli Davida. Len som si s ním zaspievala. A z ničoho nič sa tam objavili tí fotografi a reportéri a úplne to nafúkli. Medzi nami nič nie je fakt!" povedala som svoju upravenú verziu toho večera.
Mama sa na mňa znova tak zvláštne pozrela.
"Ty myslíš včerajší článok. O tom som nechcela hovoriť. Už som ho videla a ... Vážne spolu ani len nechodíte?" opýtala sa nakoniec mama. Ak som bola zmätená predtým, čo som mala byť teraz?!! Mama asi vycítila že ničomu nechápem. A odniekľal vytiahla jeden časopis a podala mi ho.
Na obálke bola vycapená moja fotka v Davidovom objatí z toho "neslávneho" večera. Pod tým veľký nápis: LOVESTORY POKRAČUJE!!
Fajn, pokoj. Nebude to istotne nič zlé. Opakovala som si keď som listovala na označenú stranu. Ale mýlila som sa...

"Čože?!" vykríkla som keď som všetko v rýchlosti prečítala. Hodila som časopis o stôl a postavila sa tak, že spadla stolička, na ktorej som sedela.
"Takže my sme spolu už aj spali!! To vedia len podľa toho že zachytili prameň nejakých vlasov na mikine!! No samozrejme, vlastne, už som tehotná! Čakám naše už tretie dieťa! A zajtra máme tajnú svadbu na Havaji!!" kričala som na celú kuchyňu a slzy sa mi znova začali hrnúť do očí. To musí každé ráno začínať slzami?!
Mama ku mne ihneď pribehla a objala ma "Mrzí ma to zlatíčko." šepla mi.
"Ja- ja s ním nič nemám!! A ani nikdy nebudem mať... Prečo, prečo to robia?!" vzlykala som.
"Pššt. Bude to fajn. Ak chceš nemusíš ísť do školy." povedala mi mama.
Odtiahla som sa od nej a utrela si slzy.
"Nie. Má byť ten koncert. Chcem tam ísť. Nemôžem ukázať aká som slabá." povedala som.
"Tak to by si mala vedieť ešte niečo." povedala mama opatrne. Zničene som sa na ňu pozrela. Čo to bude tento krát?
"Odkedy som sa vrátila z obchodu. Neďaleko parkuje auto. Biela dodávka, a nemyslím si žeby roznášala ranné koláčiky." povedala opatrne.
Rýchlo som pribehla k oknu a pozrela sa von na ulicu. O pár domov ďalej bola pri chodníku pristavené biele veľké auto. Za volantom sedel dosť objemný muž a trepal do seba sendvič. Na sedadle spolujazdca sedela žena a niečo si písala do poznámkového bloku. Bola mi známa.. Veď to je tá moderátorka čo sleduje známych ľudí a potom o nich všetko hovorí v televízií!!
"Mami? To- to je tá Cindy z tej show kde všetkých ohovára a vymýšľa si hlúposti?" opýtala som sa roztraseným hlasom.
"Oh miláčik." objala ma znova. "Bude to v poriadku, veď si sama povedala že nič nie je pravda, takže nemá čo vypátrať." povedala. Myslím že jej vôbec nebude prekážať že to nie je pravda.
Zazvonil telefón a mama to s previnilým výrazom šla zdvihnúť. Nezaujímalo ma kto volá, stále som sa vracala k tomu článku v časopise. Včera tam bolo asi tucet novinárov, keď je v každom časopise podobný článok... Možno keby som sa premenovala a presťahovala pomohlo by to!! Ale to by som už nikdy neuvidela Davida. Prečo sa práve ja musím zaľúbiť do.. NIE! Prečo sa práve mne musí PÁČIŤ hviezda mesta?!
Samozrejme že je rozdiel medzi zaľúbiť sa a páčiť sa. A mne sa David iba páči!! Mne sa páči každý, je to zákon prírody že sa dve opačné pohlavia priťahujú. Ale my sa nepriťahujeme my sme len priatelia!
Toľko o debate čo je medzi mnou a Davidom.
Presne keď som si pomyslela na jeho meno vyšiel z ich domu. Mal na hlave kapucňu no som si istá že to bol on! Smeroval k tomu autu. Žeby mal niečo spoločné aj s týmto?!
Nie, nemôže, sľúbil to.
Stále šiel k nim a zastal pri okienku spolujazdca. Niečo sa zhováral s tou reportérkou, ktorá sa naňho neustále škerila. Prečo mi to len vadilo? Potom mu na niečo kývla, vodič naštartoval a odišli.
Okamžite som chcela vyjsť z domu a opýtať sa ho čo sa tam stalo. Čo im povedal? Čo chceli vedieť? Budem sa musieť znova báť zobudiť a pozrieť sa do novín?
Alebo bola by to hlúposť. Musím ukázať, že vôbec nestojím o to, aby ma pred nimi chránil a skrýval. Musím sa s tým vysporiadať sama.
"Zlatíčko? Deje sa niečo?" opýtala sa ma mama keď sa snažila upratať po Cameronovi.
"Mala by som ísť do školy. Znova ma vezie Meggie." povedala som a hľadala všetky veci do tašky.
"Vážne tam chceš ísť? Jeden deň nikoho nezabil." povedala mama. Keby si vedela, že toto by bol môj druhý deň bez školy. Pomyslela som si a len zakývala hlavou že som v pohode. Nenápadne som sa pozrela von smerom k Davidovmu domu, jeho auto tam už nebolo..
"A nezabudni že zajtra je tá svadba takže sa snaž prísť domov skoro. Už si niekoho pozvala?" opýtala sa ma ešte mama.
Čože?! Na svadbu tety som úplne zabudla! Dúfam že sa dnes nič nestane, a ja tam zajtra nepôjdem s kruhmi pod očami. Ale čo? Pozvala? Koho? Čože?
"Čože?" opýtala som sa skoro na prahu dverí.
"No na teba už žiaden družba nevyšiel a tak si máš niekoho pozvať. Dúfam že si nezabudla!!" povedala mama znova ustarostene.
"Samozrejme že nie.. Ja, už idem.. Ahoy!" zakričala som rýchlo a zavrela dvere. Skvelé!
Ako mám pozvať niekoho na svadbu, ak si o mne celá škola myslí že som .....!
Toto bude tvrdý deň!

A ako som povedala tak aj bolo. Ani som nevošla do školy už všetky pohľady boli nacapené na mne. Bolo to horšie ako včera. Všetky dievčatá ma vraždili pohľadom a nahlas ohovárali. A všetci chlapci mali úlisné a blbé pohľady.
Jamie, Zoey, Sue, Sam a Meggie sa pri mne snažili držať čo najbližšie. Len neviem či kvôli tomu, aby ma chránili pred všetkými pohľadmi, alebo aby ma zadržali ak by som to nezvládla a odpadla. Myslím že druhá možnosť je pravdepodobnejšia.
Odrazu sa predo mnou objavil David. Ani som nestihla zareagovať a drvil ma v objatí.
"Prepáč. Nemalo to tak byť. Nechcel som aby ti niečo urobili. Prepáč. Si v poriadku?" šepkal mi do ucha.
Bolo mi jedno že sa vôkol nás zastavil čas a každý pozeral dokonca s otvorenými ústami. Jednoducho som mu objatie opätovala.
"Som v poriadku. Jedného dňa ich to omrzí." šepla som mu späť.
Pomaly sa odo mňa odtiahol, ale ruky mal ešte stále po mojich bokoch. Pozrel mi do očí a povedal.
"Sľubujem že ti už dajú pokoj. Neviem kto ich tam zavolal ale zaplatí zato." povedal výhražne. Chcela som mu nato niečo povedať, ale prerušil ma hlas z druhého konca chodby.
"Ale, ale.. Holubičky vyleteli z hniezda! Tak čo? Stihli ste včera dokončiť svoj "rozhovor"?! Kto by to o tebe povedal Aileen. Ty a taká levica. A David, ako si sa mohol tak ľahko vzdať tých všetkých dievčat? Alebo ťa Aileen vypúšťa z vôdzky?!" smial sa na celú chodbu Jessie.
Kedysi bol v Davidovej kapele. Ale potom čo ma urazil ho David vyhodil. Najprv len päsťou, a potom skutočne.
Teraz sa už David netváril tak zničene ako pred chvíľou. Teraz zatínal zuby a tváril sa ako vrah v horore predtým, ako zabije svoju obeť. Opatrne ma pustil a otočil sa na Jessieho.
"Ako si mohol! Ty idiot!" s týmto sa naňho vyrútil a opäť ho udrel päsťou do tváre tak, že Jessie spadol.
"Takže odteraz ju ochraňuješ! To bola až taká dobrá? Môžem si ju požičia.." Jess ani nedopovedal pretože schytal ďalšiu ranu.
"Ty sa k nej ani len nepriblížiš. Ešte raz sa pokúsiš na jej adresu niečo povedať, alebo urobiť! A neručím za seba!" hovoril vražedným hlasom David.
Jessiemu tiekla z nosa a hornej pery krv, ale aj tak sa postavil a znova začal rýpať.
"Čo sa to s tebou stalo? Mohol si mať ktorúkoľvek, a ty sa zahadzuješ práve s ňou. Odkedy ti na nich vôbec záleží?"
"Tebe nebudem vysvetľovať nič!" odpovedal mu David a otočil sa k odchodu. Ale skôr ako som ho mohla ja, alebo ktokoľvek varovať sa naňho Jessie vrhol a zhodil ho na zem.
Tam sa začala už naozajstná bitka.
Chcela som sa medzi nich vrhnúť, a zastaviť to skôr ako sa pozabíjajú. Ale silné ruky mi v tom zabránili.
"Nie. Ublížil by aj tebe. On sa o seba postará." povedal zlomene hlas. Otočila som sa za hlasom. Vedľa mňa stál, a aj ma držal, Bred!
Rýchlo som sa obrátila naspäť k bitke odkiaľ sa nieslo ubolené "Aúu!".
David už stál na nohách oproti Jessiemu, ktorý si jednou rukou držal nos a druhú mal na bruchu.
"Čo sa to tu deje!" prerušil všetok šum riaditeľ, ktorý práve prišiel.
Zástup sa rozostúpil a riaditeľ prišiel až k Davidovi a Jessiemu, ktorí stáli oproti sebe ako tigre, ktoré sa chytajú zaútočiť.
"Tyson, McBin, ku mne!" povedal rozkazovačným hlasom. Potom sa pozrel na mňa. Čakala som že ma tam zavolá tiež, ale on sa len otočil a odišiel.
Jessie šiel krívajúc za ním. David sa najprv otočil za mňa. Chcela som sa k nemu rozbehnúť a ošetriť ho. Povedať mu ako veľmi som sa o neho bála a ... No nevedela som, či môžem. Predsa kvôli mne zbil svojho najlepšieho kamaráta..
Ale skôr ako som stihla čokoľvek urobiť, sa otočil a smeroval za riaditeľom do riaditeľne.
Učitelia začali žiakov rýchlo rozpúšťať po triedach, keďže sa už dávno začala hodina.
"Nemala by som tam ísť? Všetko je to predsa moja vina!" otočila som sa k ostatným.
"Nie, ešte by to bolo horšie." povedala Meggie.
"Meg má pravdu. Vyrieši sa to samo." prikývla Sue a spolu zo Zoey ma odprevadili do triedy, keďže oni mali hodinu o dvere ďalej.
Učiteľka môj neskorý príchod nekomentovala. Len každému rozdala úlohy na doma, keďže už bola skoro prestávka.
"Aileen, ako pokračujete s tou pesničkou s Davidom?" opýtala sa ma keď prechádzala triedou každého skontrolovať. Tá istá učiteľka učila aj hudobnú a práve ona nám dala úlohu zaspievať na vianočnej akadémií spoločnú pesničku, na ktorú sme úplne zabudli. Aspoň ja.
"Celkom fajn." odpovedala som šeptom aby nerozpoznala ako klamem.
"Samozrejme keď skúšajú po nociach." zasmiala sa blondínka predo mnou, a triedou sa niesol tichý smiech.
Do očí mi vhŕkli slzy, ale nepustila som ich ďalej, neukážem im aká som slabá.
Keď zazvonilo, vybehla som z triedy ako prvá. Musela som zistiť čo sa stalo s Davidom.
"Hej!! Čakaj ma!" ozvalo sa za mnou. Samozrejme Meggie!
"Nevidela si ho?" opýtala som sa okamžite. Vedela na koho myslím. David mal mať s ňou hodinu. Len pokrčila plecami, že nevie.
Zničene som smerovala na ďalšiu hodinu, keď som ho uvidela pred triedou.
"Si v poriadku?" ihneď som sa ho opýtala.
"Nič mi nieje. Ty?" zaujímal sa. Len som pokrútila hlavou.
Odrazu sa pri nás objavila Meggie.
"Ahoj, máš cez víkend program?" opýtala sa hneď Davida. Vedela som, že jej nemám o tej svadbe ani družbovi nič hovoriť! Keď sme už pri tom čo mám a čo nemám hovoriť, ešte im musím povedať že s nami dnes bude spievať Dean.
"No, mali by sme niekde vystupovať, a .. mama niečo spomínala. Ale nie som si istý. Prečo?" opýtal sa.
Meg naňho hodila výraz typu ´´Zošalel si!! + Si idiot!!´´.
"Nič, len tak." povedala mierne naštvane, potom na mňa hodila významný pohľad a odkráčala do triedy. Ešte som ju začula frflať "Tak sa musíme spýtať niekoho iného, kto tu využije a ... " Asi si s ňou budem musieť pohovoriť ešte pred koncom hodiny.
"Prepáč mi to, nemalo to tak dopadnúť." šepol smerom ku mne.
Hlúčik ľudí, ktorých som si pamätala z iných hodín sa nenápadne zastavoval a snažil sa niečo počuť z nášho rozhovoru.
"A ako to malo dopadnúť?" zašeptala som.
Len sklopil zrak a pohľadom prepaľoval svoje topánky. Pochopila som že sa k ničomu nemá, a ani som nevedela či to chcem počuť. Len som rýchlo vošla do triedy a sadla si vedľa Meg. Musela som prísť na iné myšlienky, preto som sa k nej obrátila že sa jej opýtam, ako to myslela s tým, že sa bude musieť opýtať niekoho iného. Ale keď som sa obrátila, na jej mieste nesedela už ona. Sedel tam David.
Porozhliadla som sa po triede a Meggie sedela v prázdnej lavici na začiatku radu a listovala si v časopise. Pozrela som sa naspäť na Davida. Tváril sa akoby sa nič nestalo. No stalo sa toho veľa! A ja chcem aspoň na niečo vedieť odpoveď.
Naklonila som sa k nemu bližšie a opýtala som sa:

"O čom si sa ráno rozprával s tými ľuďmi z televízie?"
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 SillwinQ@ SillwinQ@ | E-mail | 11. srpna 2010 v 10:19 | Reagovat

jéééj.. :) .. len rýchlo rýchlo píš dalšiu kapitolu!! :D .. a stále mi dlhuješ AOHM!! :P .. (ja ťa nenútim, ja ťa len žiadam.. :P:P:P) :D

2 hry-online-zdarma-superhry hry-online-zdarma-superhry | Web | 1. června 2011 v 21:38 | Reagovat

Chceš vyhrát Minibike, R/C model Ferrari, originální hru COD:Black Ops nebo MP4 přehrávač ? Koukni se na http://raketka.cz/soutez-c.-1 a zůčastni se letní soutěže raketka.cz

3 hry-online-zdarma-superhry hry-online-zdarma-superhry | Web | 26. srpna 2011 v 8:31 | Reagovat

Chceš vyhrát super telefon Nokia E7? Podívej se na http://raketka.cz/soutez-o-telefon-nokia-e7 a hlasuj(zabere to max 1 minutku) :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama