Kto sa chce stať mojím SB nech sa zapíše SEM :)

Tell me why?!- 18.kapitola

30. července 2010 v 10:10 | KlaudinQa :) |  Tell me why?!
Tell me why?!

Ahoj :)

Tak.. nechápem ako to robíím.. :D ale napísala som to už včera, no o pol 7 som šla vonku-myslím večer, a SillwinQa mi neodpísala na správu, že už je to napísané. takže teraz som čakala kedy ju môžem dať.. neviem či je to zaujímavé..ale udeje sa tam toho dosť..aj málo..neviem posúďte sami :)) :D a hlavne kritiku pretože nwm píísať!!




Vyrušil nás až zvonček na dverách. David šiel dole otvoriť. Začula som len veľký krik a hluk, a potom opäť treskol dvermi.

"Do pekla!! Ako nás tu našli??!!"

( pozn.autora: Túto pesničku si nemusíte pustiť..a zdá sa mi že tam vôbec nepasuje, ale nevedela som nič nájsť.. a proste sa mi len pááči.. :) )

,,Novinári?"spýtala som sa.
,,Jasné! Kto iný! Neviem, kto im povedal, že sme tu, ale musíme zdrhnúť. Poď!"povedal. Stihol ešte zbehnúť dole a zamknúť byt a vzal ma za ruku.
Boli sme v tej izbe pri počítači, keď ma David vzal do dverí, ktoré boli najskôr zamknuté. David sa ich snažil odomknúť a keď sa mu to už konečne podarilo, otvoril ich a elegantne ma cez nich prestrčil. On si ešte odbehol a vzal do rúk krabicu od pizze.
,,Načo ti to bude?" spýtala som sa.
,,Lebo ti stále škvŕka v bruchu." Zasmiali sme sa. Nechápem nás. Paparrazzi nás naháňajú a my sa tu len tak smejeme.
,,Tak už nezdržiavajme." povedal a chytil ma druhou rukou za ruku. Boli sme v nejakej komôrke.
,,Toto je taká špajza. Byt, ktorý sa nachádza nad nami patrí môjmu kamarátovi. Niekedy sa cez túto špajzu dostaneme k nemu a on k nám. Stačí vyliezť po týchto schodoch a sme v jeho byte."povedal a lišiacky sa usmial:,,Máš prednosť!"
No to teda nie! Aby mi mohol zízať na zadok?? Ale veď tu bola tma. Najradšej by som tu s ním zostala. A naozaj som sa ani nepohla. ´No tak Aileen! Pohni sa!´kričala som na seba.
,,Chceš ešte niečo vedieť?"spýtal sa ma David.
,,Nie ja len...." Nastala dlhá pauza a potom som mu jednoducho vtisla pusu na líce. Keby nebolo jeho, už by sme boli opäť na titulných stranách toho časopisu, o čo ja vôbec nestojím.
Tváril sa šokovane, no ďalej to už nekomentoval.
Rýchlo som teda vyliezla po schodoch, ale natrafila som na padacie dvierka. David mi naznačil, aby som ich nadvihla smerom nahor. To som aj urobila a liezla som ďalej. Ocitla som sa v izbe, napohľad neupravenej, ale potom som sa tu rozhliadla lepšie a uvidela rôzne hudobné nástroje. Asi tiež nejaký hudobník ako my.
David mi prestrčil najprv krabicu s pizzou a potom aj on vyliezol po schodoch hore.
,,Ach, tak dobre. Nevšímaj si neporiadok, ak by tu nejaký bol."povedal a stál. Stál..stál..stál.. nič nerobil.
,,A čo teraz?"spýtala som sa.
,,Jasné! To je dobrá otázka."
,,Čože? Ty nemáš plán???"
,,Mám, neboj sa. Čo sa hneď čertíš?" kruto sa usmial. Tak zlato.
,,Ja sa s tebou nehrám."povedala som urazene, ale mykalo mi kútikmi úst.
,,Ale Leen, ani ja s tebou. Ja to od začiatku myslím vážne."povedal vážne a zaklipkal očami.
,,Ty si teda hrozný!"kričala som naoko urazene, ale aj tak sme sa obaja zasmiali.
Odrazu sme obaja stíchli, pretože sme počuli zvuk kľúčov, odomknutie dverí, zatvorenie dverí a vstúpenie nejakého človeka dovnútra. Zľakla som sa tak, že som Davidovi drvila celou silou ruku.
,,Au! Prestala mi prúdiť krv."zašepkal David. Toho som sa zľakla ešte viac a kontrolovala mu červené zápästie.
Z chodby sa ozval hlas:,,Mám taký pocit, že mi tu opäť niekto vliezol."
David sa zasmial a vyšiel z našej ,,skrýše,,.
,,Ale si nás vyľakal!" povedal David. Ja som ešte stále zostala pri tej komôrke.
,,Nás?? Si opitý?"spýtal sa dotyčný.
,,Nie..prestaň,"zasmial sa David a pokračoval:,,Leen, môžeš vyjsť!"
,,Ahoj,"povedala som celá červená a prišla k Davidovi.
,,No pozrimeže! Kto je tento kvietok, ak sa smiem spýtať?"
,,To je Aileen Ryanová. Hlavná speváčka skupiny Day of dreams."povedal pyšne.
,,Neverím vlastným očiam. To si ty? Na fotke vyzeráš úplne ináč. To mal byť kompliment, áno? V skutočnosti si oveľa krajšia." povedal.
,,Ďakujem. Ale David nepredstavil by si nás oboch??"spýatala som sa potichúčky, načo sa obaja zasmiali.
,,Drahá, ja som Louis de´MonteriQue. Vlastné meno neprezrádzam." Vzal mi ruku a pobozkal mi ju. FUJ!
,,Tak to by už stačilo. Myslím, že musíme zdrhnúť. Videl si tých novinárov?"spýtal sa.
Zdalo sa mi to, alebo žiarlil???
,,Ou, tak to prišli za vami? Ja som sa tešil, že konečne budem mať príležitosť sa presláviť. Ale čo už. Pomôžem vám." povedal. Odrazu mi bol sympatický. Trošku neohrabaný, ale svojím spôsobom milý.
Behal po celej izbe, pripomínajúci klauna. Mohol mať tak 24 rokov. Keď mi David spomínal, že je to kamarát, myslela som, že bude mať aspoň toľko čo my-16??
,,Tram-ta-da-dá! Mám to!" s nadšeným úsmevom nám Louis podával nejaké šaty.
,,No rýchlo oblečte si to. Nikto vás nespozná!"
Mne podal akúsi šiltovku a veľkú mikinu s kapucňou. Obliekla som si ju a vlasy skryla pod šiltovku.
,,Zlatá!" usmial sa David.
Jemu dal to isté, akurát bez šiltovky, čiže si na hlavu dá len kapucňu.
,,Tak a teraz sa len nenápadne prešmyknúť okolo tých....." to slovo radšej ani nenapíšem. To povedal ten Louis.
S Davidom sme nejako zohrali zohraný pár. On šiel ako prvý a vzal ma za ruku-akože sme partneri.
Keď sme šli po schodoch (pretože do výťahu sme sa ísť neodvážili) potkla som sa a skoro sme sa prezradili. Davidov byt sa totižto nachádzal blízko schodiska. Aj tak si myslím, žeby nás nikto neregistroval. Ale našťastie ma David zachytil. Keď sme šli okolo všetkých tých novinárov (hlavy sklonené) myslím, že jeden nás spoznal a už-už sa nás chcel niečo opýtať, keď som musela zahrať divadielko. Otočila som sa prudko na Davida a dala mu francuzák. Najprv som myslela, že mu dám len ,,akože,, pusu a jazyky nebudeme používať! No najprv bolo najprv- a teraz je teraz.
David to so mnou zahral úžasne. Pre istotu som sa ešte zahrala na postihnutú.
,,Hej Lukášš.. posuvaj, nechsel by si sa posriet na filmové hviesdy?"spýtala som sa ho šušlavo (akože neviem povedať ´s´).
,,Jasné dráhá..ale čo by si chcela od takýchto ludí, čo nás ani nepustia sa pozrieť? Poď kámo, dajme si labu a poďme zjesť túto pizzu, lebo nám vychladne" povedal rappersky??? Nepoužíval mäkčene a pri tom ukazoval zvláštne gestá s rukami. No ako čistí blázni.
Nikto si nás nevšimol. Rýchlo sme vyšli z hotela a uháňali k Davidovmu autu.
Keď sme si sadli a zapli si pásy začali sme sa nenormálne smiať. David nebol schopný naštartovať auto, tak sme tam len tak sedeli a smiali sa.
,,Tam sú!" zakričalo dievčatko z dvadsiateho poschodia cez okno.
Všetci fotografi sa nalepili na okná a začali ich otvárať, aby mali čo najlepší záber. Davidovi akoby zmrzol úsmev na perách a šliapol na plyn. Určite stihli urobiť nejaké zábery, no už nebudú upodozrievať mňa, pretože som mala šiltku a tú veľkú mikinu.
,,Si v pohode?"spýtala som sa usmievajúc.
,,Nemali nás vidieť."povedal nervózne.
,,Ale veď prečo?? Určite ma nespoznali. Veď som mala tie vecičky od Louisa." smiala som sa ďalej.
,,Asi máš pravdu. V tom prípade to bola psina. Bola si prenesmierne zlatučká." usmievajúc mi stisol ruku a zaradil rýchlosť. Cestou sme jedli pizzu. Ja som mu ju musela podávať, aby sa mohol sústrediť na cestu. On by sa vraj najedol aj sám, ale ja som nechcela riskovať, že nabúrame.
Zaviezol ma domov a poďakoval mi za krásny obed.
,,To skôr ja ďakujem! A dnešný celý deň bol úžasný." usmiala som sa.
,,Nemáš zač. A nezabudni na ten benefičný koncert. Dúfam, že sa zapojíte." povedal.
,,Jasné. Ty sa už o nič nestaraj a pozdrav rodičov. Maj sa" a zatvorila som dvere.
O 15 minút nato, prišli všetci členovia skupiny Day of Dreams.
,,Čo sa stalo?"spýtala sa zadychčaná Zoey.
,,Mám pre vás prekapenie. Neviem či sa vám bude páčiť. Ale podľa mňa hej." povedala som a urobila dlhú pauzu, kde nebolo nič počuť, iba ako Zoey stále dychčí.
,,Čo si robila?" spýtala som sa.
,,Ale no táák... prestaň! Hovor!" hovorili cez seba...
,,Tak fajn. Zajtra sa koná benefičný koncert, na ktorom môžeme vystúpiť!" oznamovala som im hrdo.
Takúto reakciu som nečakala.
Jamie a Zoey sa začali bozkávať ako o dušu. Sam so Sue skákali od radosti a objímali sa, Meggie sa síce tešila, no nechutne sa pozerala na Jamieho a Zoey a ja som sa nestačila čudovať.
,,Ideme do toho?" spýtala som sa, hoci odpoveď som už viac-menej poznala.
,,Jasné!!!" a všetci sa radovali.
Keď kapela odišla po dlhom skúšaní si pesničky na zajtra, konečne som si vydýchla. Uff!..
Som svedavá ako to zajtra dopadne.
Šla som ešte vyniesť odpadky a na ulici ma čakalo veľké prekvapenie.
,,Dean! Čo tu robíš? Ale si ma prekvapil." zvolala som.
,,Ahoj, ako sa máš? No vieš ja vlastne ani neviem, že tu bývaš. Robím roznášača letákov." povedal zahanbene a usmial sa.
,,A baví ťa to?" spýtala som sa.
,,Celkom hej. Pomáha mi to rozmýšľať. Vieš nemusím nič robiť, len sa prechádzať. Ale okrem toho robím aj iné veci. Rodičia nie sú nadšení, pretože hovoria, že je to zbytočnosť, keďže si môžeme dovoliť všeličo a ja brigádujem. Ale taký som už ja. Robím si čo chcem." Zdá sa mi to, alebo ten chlapec naozaj toľko veľa rozpráva?
,,Ah.. aha tak to si jediný koho poznám, a chce sa mu niečo robiť." smiala som sa.
,,No ale vieš. Hlavne tá hudba. Ozaj, vieš, že zajtra bude benefičný koncert?" spýtal sa ma.
,,Jasné. Veď aj moja skupina bude vystupovať." povedala som.
,,Čože?? Najprv som nemal v pláne tam ísť, no vidím, že moje rozhodnutie sa práve zmenilo. Ako rád by som si s tebou zaspieval. Neber to doslovne, ja len že som do vašej skupiny zbláznený."povedal.
,,Tak poď k nám a môžeme si nejakú pesničku zaspievať. Nebude to síce s kapelou, iba tak nasucho, ale myslím žeby to malo stačiť."
,,To nemyslíš vážne!"
,,Myslím, tak poď!"
Zaviedla som ho do nášho klubu. Myslím, že sa mu tu všetko páčilo a všetko pozoroval s nadšením. Bol celkom zlatý. Priznal sa mi, že najradšej rapuje, pretože spievať sa neodváži. Dohodli sme sa teda na pesničke a začali spievať....

***

Neverím vlastným očiam, ušiam...ničomu! Tento chlapec má viac talentu ako celá naša skupina dohromady! No to už preháňam, ale dosť. Zrazu ma niečo napadlo. Niečo bláznivé.
,,Nechcel by si s nami vystupovať aj ty? Na tom benefičnom koncerte?"spýtala som sa s nádejou, a mohla pozorovať ako sa mu iskričky v očiach odrážajú od tých mojích....
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 SillwinQ@ SillwinQ@ | 30. července 2010 v 10:21 | Reagovat

jéééj.. :) ..
to čo bolo?! :D :D
krásna kapitola!! to ako utekali pred novinármi...krásne! a ten.. francúz- jaqy krásny bol david ked žiarlil.. :D ..
krásna aileen... :) .. nemožem z nej.. :)
a kapela.. cii.. :) .. krráásne a nakoniec dean?! to ako čo?! :D .. kráásny je.. :) .. tiež mi dakoho pripomína.. :D .. ale len kusa.. :)
KRÁSNE.. (to slovo používam veľa čo?!) :D .. oh, sa teším na ďalšiu(tvoju) cíí!! :D ..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama