Kto sa chce stať mojím SB nech sa zapíše SEM :)

Tell me why?!- 17.kapitola

28. července 2010 v 17:49 | KlaudinQa :) |  Tell me why?!
Tell me why?!
Wúáááw!!! Nová kapitola, ktorú písala SillwushQa :) Nájdete ju medzi mojimi SB na pravom boku stránky :) :D
Tajkže nebudem zdržiavať... :)
Príjemné čítanie



Sadla som do auta, keď som pozorovala, ako sa všetci žiaci nalepili na okná a pozorujú nás.
To som si ani nevšimla, že sa k nám blíži osoba, pripomínajúca postavu z najvyberanejších časopisov....

Samozrejme že to bola ONA!!
Cheryl sa k nám blížila s presladeným úsmevom na perách a vraždiacim pohľadom na očiach.
David si povzdychol a prevrátil oči.
"David, miláčik. Čo tu robíš, s ňou?!" opýtala sa sladučko.
"Tá ONA, má aj meno!" zasyčala som.
Cheryl ma ignorovala a stále sa pozerala na Davida.
"Aileen je zle, tak ju beriem domov. A to miláčik si odpusť. Medzi nami nič nie je!!" povedal jej dostatočne nahlas, aby to počuli aj ostatní, ktorí "nenápadne" začali vychádzať zo školy.
Tentoraz sa Cheryl s opovržením pozrela na mňa.
"A prečo ju vezieš ty?? Nech ide autobusom!! Alebo si sa dal na charitu? Ja na rozdiel od NIEKOHO mám dostatok peňazí na tri autá a nemusím sa priživovať." povedala a pohodila vlasmi. Už- už som sa chcela na ňu vrhnúť a povedať jej znova svoje ale David ma predbehol.
"Leen je tu pretože to chcem ja. Ja som sa jej ponúkol, že ju odveziem!"
A ja som dodala "A ja mám na rozdiel od NIEKOHO dostatok rozumu, aby som vedela že peniaze sa dajú investovať lepšie ako len na chvastanie."
David sa usmial a posledný krát povedal Cheryl:
"Ustúp, odchádzame. A už ma viac neotravuj!!" povedal a ihneď vyštartoval.

V aute zavládlo ticho. Nevedela som čo mu nato povedať. A cítila som sa.. nadšená? Zastal sa ma pred Cheryl, pred jeho bývalou! Nemala by som tomu byť rada.. ale som.
"Aileen," prerušil moje rozjímanie "ak by ti niekedy niečo urobila, alebo povedala niečo nepríjemné.. Musíš mi to povedať!!" povedal a zahľadel sa mi na krátku dobu do očí.
Rýchlo som sa pozrela von oknom.
"Ja sa o seba viem postarať. A Cheryl sa vôbec nebojím." povedala som pevným hlasom.
"Ale aj tak. Stále je to Cheryl. Nechcem aby si sa kvôli niečomu čo ti povie, alebo urobí trápila." povedal. Len som prikývla a povedala "Ak by to bolo vážne!!"
Zasmial sa "Ty si ale tvrdohlavá!"
"Sa ozval ten pravý!!" zagúľala som očami a taktiež sa rozosmiala...

"Chceš ísť dnu?!" opýtal sa ma David keď sme vystúpili z auta pred jeho domom.
Celú cestu potom nikto nič nepovedal.
"Ja, radšej ostanem tu. Musíte sa porozprávať osamote. Možno si zatiaľ skočím domov odniesť veci." povedala som mu.
"Fajn, nebude to trvať dlho, a potom, mám pre teba prekvapenie." usmial sa na mňa šibalsky. Srdce mi začalo biť  tak nahlas, že som sa bála aby ho nepočul. Len som prikývla.
David sa usmial ešte viac, dal mi bozk do vlasov a vošiel dnu.
Cítila som sa tak.. Ani neviem.
Na jednej strane som bola šťastná, že s Davidom môžem byť aspoň takto, ako jeho kamarátka.
Ale na druhej strane. To slovo. KAMARÁTKA.
Ja som sa s ním nechcela len kamarátiť. Alebo chcela? Mala som v sebe zmätok.
Z mojich úvah ma prerušil až hlas.
"Takýto pohľad poznám." usmiala sa na mňa Caroline, Davidova mama.
"Dobrý," rýchlo som pozdravila, ona len prikývla hlavou a pokračovala v ceste chodníka ku domu. V ruke držala veľkú tašku.
"Presne takto som sa tvárila a cítila ja, keď mi pred dvadsiatimi rokmi Davidov otec povedal, že som jeho najlepšia kamarátka." povedala a usmiala sa na mňa.
Nevedela som, čo jej nato odpovedať. Len som na ňu zmätene pozerala.
Pani Tysonová, sa posadila na hojdačku pod stromom a ukázala na miesto vedľa seba.
Pomaly som šla za ňou a sadla si.
"Ty vieš, že som vždy nechodila a Jackom. Tak, ako tvoja mama nechodila vždy s tvojim otcom." povedala a čakala, kým to vstrebem.
Samozrejme, že som o tom vedela. Nevedela som síce všetko.. Ale keď som raz našla mamin starý denník a prečítala pár strán...
Prikývla som.
"Kedysi sme všetci štyria chodili na rovnakú školu. Ale nekamarátili sme sa spolu. Bolo to ešte v čase, keď som ja chodila s tvojim otcom, a tvojej mame, sa páčil môj manžel." zasmiala sa "Teraz to vyznie divne."
"Boli a aj sme s tvojou mamou najlepšie kamarátky takže som o všetkom vedela. Chceli sme ich s tvojim otcom dať dohromady. Ja som mala spracovať Jacka a tvoj otec sa mal porozprávať s tvojou mamou. No ako šiel čas, začali sme sa od seba oddeľovať a on bol viac zo Sofi, tvojou mamou. A ja som ho brala viac ako kamaráta ako svojho priateľa. A viem, že on to bral rovnako. Dokonca sme sa už ani nevedeli pobozkať." pri poslednej vete sa rozosmiala. "Oh, prepáč. To som asi nemala." povedala a tvárila sa kajúcne.
Len som pokrútila hlavou "To je v pohode. Len, len mi to príde trochu divné. Ale pokračujte." chcela som vedieť ako sa to skončí. Teda, vedela som ako sa to skončilo. Proste som si to chcela vypočuť. Možno pochopím Davidovo divné správanie, ak sa podal na svojho otca.
"Dobre teda. S tvojím otcom, Samom, sme sa dohodli, tak povediac, na rozchode. Boli sme už len priateľmi a on začal chodiť s tvojou mamou. No Jack, on bol sukničkár, asi ako David." žmurkla na mňa s úsmevom. Už viem po kom je.
"Ale z nás dvoch sa stali priatelia, boli sme celkom nerozluční. Najsmutnejšie vtedy pre mňa bolo, keď som si uvedomila že ho ľúbim, aj napriek tomu aký bol. No on nechápal čo je to láska. Pohádali sme sa, už ani neviem kvôli čomu. A potom som musela odísť na mesiac k tete na farmu, kde cesta trvala deň...
Keď som sa vrátila, na stanici ma čakala povedomá osoba. Nebola to Sofii, ani Samuel, hoci po mňa mali prísť práve oni. Ale stál tam Jack. Vysvetlil mi ako strašne sa zmýlil a vtedy mi vyznal lásku..
O rok neskôr sme sa vzali. A ostatné už poznáš... Vtedy sme si dali sľub, že sa už pre istotu nebudeme nikomu starať do života." zasmiala sa a ja som sa prebudila.
"Tak preto som sa musela neustále chodiť hrať k Davidovi a on u nás kedysi trávil všetok čas?" opýtala som sa s úsmevom a nadvihla obočie.
"Boli sme trošičku nenápadné." prikývla a objala ma jednou rukou "Neboj sa, všetko dobre dopadne." šepla.
Ja som vedela, že nedopadne. David sa do mňa nemohol zaľúbiť. A ani nemôže.
"Tu sú naše dve krásky." ozval sa hlas pána Tysona, ktorý práve aj s Davidom vyšli von.
Zdalo sa, že už je medzi nimi všetko v poriadku. Zachytila som Davidov zmätený ale aj nadšený pohľad na mňa a jeho mamu, následne sa opýtal "Čo ste tu vy dve robili??" zvedavosť mu sršala z očí.
"Nič zlatíčko, len sme preberali, akí sú niekedy muži nechápaví." povedala pani Tysonová a hodila významný pohľad po jej manželovi. David tomu asi neprikladal pozornosť, asi nepočul príbeh z histórie jeho, teda, jeho a mojej rodiny.
"Aileen, dlho som ťa tu nevidel. Kedy sa nám ukážeš v reštaurácií, už sa po tebe začínajú pýtať. Hlavne Tayler." povedal mi Davidov otec a zasmial sa.
Práve naopak, jeho syn sa začal mračiť. Čo sa mu zas nepáči? Ale hneď ako si všimol že ho pozorujem sa opäť usmial.
"Môžem začať kedykoľvek, ale.. Nemohla by som si ešte zobrať na pár dni voľno? Potrebujem si niečo zariadiť." odpovedala som pánu Tysonovi. Nechcela som si nič zariadiť, ale ak sa nám podarí vystúpiť na tej benefícií, potrebujeme skúšať.
Jack len prikývol.
Až teraz som si uvedomila že som vlastne nič nejedla a môj žalúdok to už začal dávať najavo. No než som stihla čokoľvek povedať, David ma chytil za ruku a začal ma ťahať späť k svojmu autu.
"Vrátim sa až večer. S večerou na mňa nečakajte." zakričal späť k svojim rodičom.
"Kam to ideme?" opýtala som sa keď som si sadala na sedadlo spolujazdca.
"Mrzí ma že som ťa obral o ten "úžasný" obed  v školskej jedálni. Tak ťa pozývam." povedal akoby sa nič nedialo a vyštartoval z príjazdovej cesty.
Samozrejme, že to ani nič nebolo. To len ja robím z blchy dinosaura. Je to len priateľské pozvanie na obed.
"Môžem sa ťa niečo opýtať?" prerušil ticho David nervóznym hlasom. Prikývla som.
"Kto je ten Tayler, ktorého spomínal otec? Chodíš s ním?"
Povzdychla som si a prevrátila očami.
"Prepáč, nemusíš mi odpovedať. Ja len že priatelia si takéto veci hovoria." povedal už tichšie. Znova to slovo. PRIATELIA.
"Pracuje v reštaurácií tvojho otca. Najprv sa mi zdal priateľský, no prerástlo to k.. obťažovaniu?" nakoniec som to zaviedla do otázky.
"Bála som sa sama ísť aj na toaletu aby tam nestál on. Ale už je to lepšie." zakončila som to.
"Ak by ti robil problémy, stačí povedať. Ten podnik je aj zo štvrtiny môj." povedal.
Len som pokrútila hlavou a zasmiala sa.

Zastavili sme pred nejakou veľkou a štýlovou budovou v centre mesta. Dnu to vyzeralo ešte krajšie.
Veľká recepcia. Kožené sedačky. Plno výťahov.
"Nehovoril si, že ideme na obed?" zmätene som šepla.
On sa len zasmial a viedol ma k výťahu. Cestou sa pozdravil s jedným z recepčných, ktorý mu dal poštu. Vtedy mi došlo že ideme asi do nejakého bytu.
Už som chcela nastúpiť ale ten recepčný- Walter, ma zastavil.
"Slečna Ryanová. Mohol by som vás poprosiť o podpis pre moju dcéru?" opýtal sa potichu.
Ostala som nemo stáť, a oči mi skoro vypadli.
"Čo- čože?? To.. Vy to.. Myslíte vážne?" opýtala som sa.
Usmial sa až mu okolo očí vyskočili vrásky.
"Samozrejme. Bola a je vašou fanoušičkou. Dokonca vyhrala školskú súťaž s jednou z vašich piesní. A teraz nám behá po dome s časopismi a novinami a neustále vykrikuje "Ja som vedela, že raz budú slávni!"" zasmial sa starý pán, až mu okolo očí vyskočili vrásky.
Stále omámená som mu podpísala svoju fotografiu v časopise a nastúpila k Davidovi do výťahu.
Bolo to zvláštne. Vedieť že vás niekto obdivuje. Zatiaľ mi to povedal len Cameron a to tiež vtedy ked som mu pomohla vyfarbiť správne obrázok.
David nepovedal nič, len sa na mňa usmieval.
Zastavili sme až na dvadsiatom poschodí, a vošli do hneď prvých veľkých dverí.
Vošla som do veľkého bytu, ak sa to vôbec byt dá nazvať. Cez prednú stenu bolo veľké francúzske okno. Vpravo boli tri veľké dvere, asi do izieb.
Predo mnou bola veľká čierna kožená sedačka a pred ňou veľká LCD. Plno hier a oblečenia a pukancov bolo roztrúsených všade. V poličkách bolo plno hudby a filmov a fotografií.
Takže toto bude ten (ne)slávny byt skupiny BG. pomyslela som si.
David ma nechal sa tu poriadne porozhliadnuť a ospravedlnil sa za ten neporiadok, nad čím som sa len usmiala.
Ale tu ma asi neviedol. Čakal ma opretý o zábradlie na točiacich schodoch. S otázkou v očiach som sa naňho obrátila, on len prikývol a viedol ma hore.
Tu to vyzeralo rovnako ako dole, len tu bol väčší poriadok.
Veľká presklená stena, sedačky, televízia, fotografie, hry, stolík s počítačom a jedni veľké dvere do izby.
David ma pozorovala čakal čo poviem, len som sa usmiala "Pekné!"
Nad mojím označením sa len uškrnul.
"Toto je tajný byt našej skupiny. Takže sa nemusíš báť žeby nás tu niekto objavil." povedal a sadol si na sedačku. Zatiaľ čo ja som postávala pri okne.
"Môžem objednať pizzu? Alebo si radšej dáš činu?" opýtal sa ma.
"Pizza bude fajn." usmiala som sa.
"Mohla by som na chvíľu použiť počítač? Chcem len napísať Meggie aby sa o mňa nebáli." opýtala som sa opatrne. David len prikývol a šiel volať.
Rýchlo som sa prihlásila na facebook, ale prihlásená bola len Sue.

-Ahoj, mohla by si ostatným odkázať že som v poriadku a nemohli by sme sa dnes stretnúť u mňa? Musím vám niečo povedať. Všetci.
Napísala som jej.
-Čože?!! Fajn poviem im.. Ale.. Ale kde si ty?? Vraj si odišla s Davidom!!
-To nieje podstatné. Len im to odkáž! Musím ísť.. Páá
-Nie!! Stoop! Okamžite mi povedz kde si! Doma sme ťa nenašli! Inak im nič nepoviem.
Och! Musela som si mobil zabudnúť práve dnes?!
-Som..  Som u Davida v byte..
Rýchlo som napísala a odhlásila sa...
Chcela som počítač rýchlo vypnúť, no zaujala ma posledná otvorená stránka. Neodolala som, musela som sa presvedčiť či je to tak.
Klikla som tam a ukázala sa mi .. NAŠA STRÁNKA!
Áno. Zoey pred rokom podľahla šialenstvu a zaumienila si že nám založí oficiálnu stránku. Samozrejme, že ju v tom podporila Meggie a bolo.
No to celkom nebolo to čo ma najviac zaujalo. Posledná otvorená stránka síce bola tá naša, ale bola otvorená na fotogalérií. Presne na mojej fotografií.
Presne si pamätám keď sme to fotili. Sedela som tam na tráve, na kopci, za mnou bola len modrá obloha. Na sebe som mala červené šaty ktoré žiarili a pozerala som sa niekde do strany s mierným úsmevom.
Najprv to bola len momentka, ale nakoniec to vyzeralo úžasne.
Ale prečo by mal David otvorenú práve túto stránku? Práve na mojej fotografií??
Určite si ich len prezeral a na tejto skončil.. Nič iné v tom byť NEMOŽE!
"Deje sa niečo?" opýtal sa ma David, keď uvidel môj výraz. Alebo žeby počul ako mi splašene bije srdce?!
"Nie, som v pohode. Ďakujem." povedala som a rýchlo to všetko vypla.
"Môžem sa opýtať ešte niečo?" opýtal sa ma znova. Pomaly som sa k nemu blížila a sadla si do kresla.
"Dnes si akýsi zvedavý." zasmiala som sa znova ale prikývla som.
"O čom ste sa dnes rozprávali s mojou mamou? Vyzerala si taká.. Zaujatá." povedal.
Vôbec som si nevšimla že nás pozoruje. Mohol z toho aj niečo počuť? Nie!! Veď sa ťa nato teraz spýtal. Som príšerne nepozorná keď som zaľúbená. Ale ja nie som zaľúbená!- hádala som sa sama zo sebou.
"Len také.. ženské veci. Tomu by si nerozumel." vymlela som. Keď pred chlapom poviete- ženské veci, napadne ich len jedno, a oni sa prestanú pýtať. Dúfala som že to zaberie aj teraz.
Vyrušil nás až zvonček na dverách. David šiel dole otvoriť. Začula som len veľký krik a hluk, a potom opäť treskol dvermi.

"Do pekla!! Ako nás tu našli??!!"
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 SillwinQ@ SillwinQ@ | 28. července 2010 v 19:05 | Reagovat

aj ja sa teším! :D .. na tvoju 2.kapitolu AOMH .. :D .. a 18.TMW!! :D nech sa nám tu objavia čím skor... :D ..

2 Gaudi Gaudi | Web | 28. července 2010 v 20:11 | Reagovat

no páni, konečne som sa dopracovala k prečítaniu všetkého zameškaného... úžasná kapitolka! hh a že nie je zamilovaná...:D až po uši :) A Davidova mama je tiež sympaťáčka xD

3 KlaudinQa :) KlaudinQa :) | Web | 28. července 2010 v 21:48 | Reagovat

:)) Sillwia: no jjj už dnes musím dať 2.kapču AOMH.. :D a 18. sa dúfam dožijem.. :D
Gaudi: jjj aj mne sa zdáá :)) :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama