Kto sa chce stať mojím SB nech sa zapíše SEM :)

Angel of my heart!- 2.kapitola

28. července 2010 v 22:03 | KlaudinQa :) |  Angel of my heart!
Angel of my heart :)

Čaweský :)

Takže: trošku som to pozmenila.. Namiesto toho, že bývajú v Jacksonville, teraz bývajú v Connecticut v meste Stratford.. keďže tu prišla kamoška z detstva a býva tam, tak mi môže porozprávať ako to tam je, čo robí a tak.. :D..
No... ale zatiaľ sa tento dej neodohrááva v Stratforde.. ale.. uvidííte kam odletela Liana so svojími rodičmi.. :D.. no som zvedavá na ohlasy.. :D možno 1 koment?? Budem prekvapená.. hlavne prosíím kritiku!!! :D





,,Lia, vstávame."povedal mi tichý mamin hlások.
,,Mmm.." natiahla som sa a poobzerala sa okolo seba.
,,Už o 5 minút sme na letisku. Takže sa priprav."
Ah, letisko. Zo Stratfordu, kde bývame sme sa museli dotrepať až sem do Hartfordu, hlavného mesta, kde je letisko. Keďže Connecticut je najmenší štát v Amerike, veľa letísk tu nemáme.
Na letisku sme nečakali dlho a už sme sedeli v lietadle. Ja som si dala slúchadlá do uší a zase zaspala. Pár krát som sa ešte zobudila, keď nám letuška ponúkala niečo na jedenie a pitie, ale ináč som spala ako anjelik.
,,Liana..." tentokrát ma budil ocko.
,,Čo sa zase deje?"
,,Už sme tu. Budeme pristávať, takže si zapni pás."povedal.
Rýchlo som sa pozrela z okna. Bola už tma.
Pristáli sme a keď sme vystúpili z lietadla, nastúpili sme do auta, ktoré sme mali objednané. Samozrejme naše auto sme nechali v Hartforde.
´Aspoň si pôjdem obzrieť pláž a poprechádzať sa.´napadlo mi.
Keď sme dorazili na Miami Beach, hrozne som sa tešila. Chcela som si konečne oddýchnuť po toľkých nociach strávených ako na ihlách.
Pristavili sme auto pred hotel a vošli do nášho apartmánu. Bol nádherný. Taký veľký, ale zato útulný. Ako prvé som si vybalila denníček a pero a utekala som von so slovami:,,Idem si pozrieť pláž. Hneď sa vrátim." Vybaľovanie som nechala na mamu.
Nemusela som ísť ďaleko, pretože pláž bola hneď za hotelom. Keď som ju uvidela, tak som nemohla veriť vlastným očiam. Presne takto som si to predstavovala. Alebo aspoň niečo také som už raz videla. Deja´vu.
Šla som sa poprechádzať až ku kraju pláže. Žabky som si vzala do jednej ruky a prechádzala som sa po mokrom piesku, kde mi sem-tam more zalialo chodidlá. Bol to príjemný pocit. Zamyslela som sa nad celým mojím životom. Prečo si ho všetci žijú spokojne, len ja sa musím trápiť? Od tej nehody ubehol skoro rok a ja stále nemôžem zabudnúť na ten úsmev, oči a hlavne iskričky v očiach.
,,Ahoj,"ozvalo sa za mnou. Vyskočila som tak vysoko, žeby mi moja bývalá učiteľka telocviku dala jednotku, čo sa stáva len keď jej manžel kúpi ruže.
,,Uhá... ale si ma vyľakala,"povedala som a chytila si hrudník.
,,Prepáč, nechcela som ťa nastrašiť. Ja len, že som si myslela že sa ti niečo stalo. Na tvári si mala taký zvláštny výraz. Mimochodom ja som Debbie Nina Brittany Wardwhoolová,"povedala a objala ma. Srdce mi ešte stále splašene bilo.
,,Heh, ja som Liana Ariana Nicol Garcia. A áno asi si uhádla, ale nechcem o tom hovoriť."povedala som smutne. Toto dievča ma totiž privádzalo do rozpakov. Nie do takých ako pri chlapcoch, ale do takých zvláštnych.
,,Chápem ťa. Tak čo tu vlastne robíš? Si na dovolenke s rodičmi?"spýtala sa ma.
,,Áno, presne tak. Sú trochu ako zo starej školy, ale už som si zvykla, a ty ako?" Usmiala sa.
,,No ja som tu taktiež s mojími rodičmi. Ale nie sú veľmi spoločenskí, čiže ti ich asi nepredstavím. A kedy ste prišli?"
,,Pred hodinkou? No, teda dnes a vy?"spýtala som sa.
,,My sme tu prišli už pred troma dňami. Sme tu len tak na týždeň. A koľko máš vlastne rokov?" Sympatické dievča.
,,Ja mám pätnásť. O pár mesiacov už budem mať šestnásť. A ty?"
,,Ja takisto."povedala milo.
,Aha, ale ja by som už mala ísť. Vieš moji rodičia- stratený prípad." Debbie sa začala smiať. Debbie? Môžem ju tak volať?
,,A ešte: ako ťa mám vlastne volať?"opýtala som sa zahanbene a dosť som sa pri tom začervenala. Neviem ani prečo, veď ja mám tiež dlhé meno.
,,Ah, nie si prvá, ktorá sa pýta. Niektorí mi hovoria Debbie, Deb, Nina, Brit.. ale som rada, keď ma volajú Debbie." usmiala sa.
,,Aha, tak fajn. Ja už musím ísť, aby som sa dožila zajtrajška. Tak sa maj Debbie." Objala som ju a pomaličky kráčala späť do hotela.

24.augusta- utorok   23:52

Milý denníček,

som tu iba deň, no veľmi sa mi tu páči. Síce neviem ako okolie vyzerá keď je deň, ale večer to bolo fantastické. Dnes som stretla veľmi zvláštnu osobu. Teda dievča. Volala sa Debbie, ale priezvisko som zabudla.
Bola celkom milá, no nechápem prečo ma oslovila. Vraj som vyzerala, že ma niečo trápilo. Bola to pravda. Viem, že som si sľúbila, že na to nebudem myslieť, ale opäť som ten sľub porušila.
Noačo, aspoň tu nato môžem myslieť. Podľa mňa som to celé v sebe dusila už dlho. Uzavrela som sa do seba a jediný komu som sa vyrozprávala, bol tento denník. Aspoň ďakujem mame, že mi ho kúpila. Tak ja idem, pretože ocko začal chrápať a mamka sa kvôli tomu zobudila. Nechcem, aby videla, že plačem. Dobrú noc.
P.S.- už sa teším na more :))

Lee.

Zatvorila som denník a uložila som sa na posteli. Ešte som chvíľku počkala, kým som sa neuistila, že mama naozaj zaspala, pretože začala chrápať aj ona! Mama!! To je hrozné. Ešteže som pri sebe mala slúchadlá od mobilu. Zapla som si ho a pustila si slaďáčiky. Opäť som sa pristihla ako na to myslím. Som ja ale hrozná. Odteraz som si sľúbila, ale už definitívne, že na to prestanem myslieť! Už nikto ma neprinúti, aby som si tým zaťažovala život.... 
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 SillwinQ@ SillwinQ@ | 29. července 2010 v 11:38 | Reagovat

jééj.. :) .. ĎAKUJÉEEM! :-*
Krásna kapitola, ale čo sa zas stalo?? :( Dúfam že to čím skor vysvetlíš!! :) ..
krásna Debbie.. mi dakoho pripomína.. :D .. ešte raz diky.. a teším sa na ďalšie kapitoli od teba!! :-* (čím skôr) !!!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama