Kto sa chce stať mojím SB nech sa zapíše SEM :)

Angel of my heart!- 1.kapitola

24. července 2010 v 14:35 | KlaudinQa :) |  Angel of my heart!
Angel of my heart :)

Ahojký :)

Takže prichádzam s 1.kapitolou... Neviem, čo mám k nej dodať, ale chcela by som ju venovať všetkým, ktorí ju budú čítať :D.. Možno vás unudím k smrti, ako sa hovorí, no dúfam že to nebude až také hrozné.. Myslím že je to celkom nepodstatná kapitola, no je dôležitá pre vývoj deja.. Tak ja už nezdržujem, hoci by som rada zdržovala, aby ste sa dožili čo najvyššieho veku.. :D
no to nič zase trepem.. tak už len:
Príjemné čítanie :)))


Tak a je to tu. Zajtra ideme na dovolenku. Každý rok chodíme na nejaké iné miesto ku moru, a hlavne v posledný augustový týždeň. Hneď nato ideme do školy a do práce pekne opálení.
Podľa rodičov je dovolenka oddych od práce. No podľa mňa je to zbližovanie rodiny, keďže ocko pracuje ako doktor v Cansasse, kde podpísal 3-ročnú pracovnú zmluvu, a musí tam zostať ešte jeden rok. Ja s mamkou právničkou sa sťahujeme, keďže jej ponúkajú veľmi výhodné ponuky vždy na iných miestach.
,,Liana, máš zbalené všetko? Nieže si zase zabudneš ten tvoj denníček!" kričala na mňa mamka z kuchyne. Ja som sa len pousmiala nad predstavou, keď som si minulé leto zabudla doma denníček, a my sme sa poňho museli vrátiť domov. Aby som nezabudla, už sme boli skoro za hranicami štátu.
Nikto nevie, aký dôležitý je ten denníček pre mňa a pre môj život. Mám tam napísané všetky čísla, heslá, plány do budúcnosti, všetky zážitky a všetkých ľudí, na ktorých mi záleží.
Keď som počula mamu, ako ešte stále vyčkáva na schodoch čakajúc na moju odpoveď, tak som spustila:,,Jasné, ten som si zbalila ako prvý. Ocko po nás príde na aute až domov?" spýtala som sa.
,,Mal by. Tak dobre, ja idem urobiť rezne." povedala. Opäť som sa usmiala, ale pohľad mi padol na fotografiu na mojom nočnom stolíku. Zase tie spomienky. Zakrútila som hlavou, pobozkala rámček aj osobu na fotke, a pohodlne sa uložila na svojej posteli.
,,Dobrú noc." zašepkala som k fotke a ponorila sa do mojich nočných môr.

***

Ráno som sa zobudila celá dolámaná, ale na to som už bola zvyknutá. Po tej udalosti som nespala ani jedinú noc bez toho, aby sa mi to nesnívalo znova a znova.
Ešte chvíľu som ležala na chrbte a snažila sa ukľudniť, keď mi začal zvoniť budík. Posadila som sa, a zacítila moje po pás dlhé hnedé, no teraz spotené vlasy, ako sa mi lepia na krk.
Čo najrýchlejšie som sa obliekla, umyla a učesala. Na raňajky nikdy nie je čas, ale mamka určite zabalila nejaké bagety do tašky. Vonku som počula trúbenie auta. Stihla som si ešte vziať slúchadlá, ktoré si neskôr v aute zapojím do mobilu a budem si púšťať obľúbené pesničky.

,,Alyssa, konečne. Vieš predsa ako dlho trvá tá cesta." zlostil sa otec.
,,Jasné Andrew, ale keď som ešte musela skontrolovať, či mám všetko zamknuté a či máme vypnutú elektrinu. No veď vieš aká som, tak sa o tom už nerozprávajme." odvetila mamka seriózne. Bola ten typ človeka, ktorý musí mať všetko po poriadku.
Ja som sa posledný krát pozrela na náš dom a s vedomím, že sa tu vrátim najskôr o týždeň som si pustila pesničky. Keď sme vyšli na rázcestie, stihla som si ešte spomenúť na jedinú kamarátku, ktorá bola taká láskavá a ponúkla sa, že mi postráži psa. Gina bola sučka. Bol to, ako tomu hovorí ocko, ´oriešok´, čiže bastard. Našla som ho raz na ulici a zdal sa mi byť milý, tak som si ho vzala domov.

***

Ani som nevedela kedy a zaspala som so slúchadlami v ušiach. Zobudil ma až telefonát, pri ktorom mamka rýchlo artikulovala so všetkým možným, čo mala nablízku.
,,To je výborné! Teším sa. Jasné, aspoň bude mať možnosť zoznámiť sa ešte pred svadbou. Jasné, ale budem už končiť, aby si neplatila veľa, tak sa maj. Čau!" dovolala.
,,Čo sa stalo Ali?"spýtal sa jej ocko.
,,Predstav si to! Na tú dovolenku idú aj Whallenovci. Objednali si hotel blízko nás." povedala vzrušene.
,,Počkaj. Čo je to za rodinu?" spýtal sa ocko.
,,Tá rodina je veľmi vplyvná. Keď mi to výjde, tak by som ich mohla zastupovať v právnických záležitostiach. Sú vraj veľmi bohatí." povedala.
,,Ahá, a budú tam. No aká je pravdepodobnosť že sa stretneme?" spýtal sa otec.
,,Malá, ale možno sa stretneme." povedala a zadívala sa kamsi do diaľky, čo znamenalo, že rozmýšľa aké by to bolo, keby sa stretli.
Ja vôbec netuším čo je to za rodinu, ale už podľa toho, aká je mama nadšená sa mi nepáčia. Budú určite bohatí a snobskí.
Otvorila som si svoj denníček a zapísala som si, že sa možno stretnem s nejakými bohatými ľuďmi. Potom som ho odložila a znova som zaspala.
***
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 SillwinQ@ SillwinQ@ | 24. července 2010 v 14:48 | Reagovat

no wau.. :-D vyzerá to stále lepšie a lepšie!! S tými Whallenovcami ...no.. niečo.. tam bude, čo?? :D .. joój.. čím skor dalšia kapitola.. :D .. :D  ;-)

2 KlaudinQa :) KlaudinQa :) | Web | 25. července 2010 v 14:16 | Reagovat

ďakujem :)).. hehéé nechaj sa prekvapiť.. už sa pracuje na 2.kapitole.. :D

3 Anya Anya | Web | 29. července 2010 v 14:41 | Reagovat

zajímavé :) jsi šikovná :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama